Veľký Lysec sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria Tribeč, v katastrálnom území obcí Velčice, Ladice a Kostoľany pod Tribečom. Je v kontakte s Podunajskou nížinou a jej "zálivmi" do pohoria /Kostolianska kotlina/. Veľký Lysec je význačný geomorfologický fenomén v pohorí Tribeč, ktorý je charakteristický vysokou etnologickou diverzitou, znásobenou bezprostredným kontaktom s vápnitými horninami /vápence, dolomity/. na tomto území sa vyskytuje veľký súvislý blok kremencov, ktorý má najväčšiu plochu v pohorí. Sú to skalné bralá, vyčnievajúce nad terén, sprevádzané balvanitými siťami a kamennými moriami. skalné bralo Veľkého Lysca je najväčšie v pohorí Tribeč a slúži ako cvičné skaly pre horolezcov. Nachádzajú sa tu aj skalné moria. Plošne rozsiahlejšie skalné more je na východnom svahu Veľkého Lysca. Vápence a dolomity boli tiež rozlámané na niekoľko častí /tri/, ktoré sú sklonené k juhu a s nevýraznými skalnými útvarmi. Celé územie Veľkého Lysca predstavuje lesnatú neosídlenú vrchovinu.

V obci sa nachádza románsky kostolík sv. Juraja - národná kultúrna pamiatka. Najstaršia celistvá zachovaná predrománska architektúra na Slovensku. Jeho výstavba sa predpokladá v 10. stor., prestavaný bol v 13. stor., r. 1721 a r. 1966.
V kostole sú zreštaurované zvyšky nástenných malieb z 11 st. a románska kamenná krstiteľnica.
Neďaleko za obcou, v krásnom horskom prostredí je vybudované rekreačné stredisko Jedliny.

Krajinné prostredie obce poskytuje výborné rekreačné možnosti hlavne v nadväznosti na tunajší horský terén, zrúcaninu hradu a dve jazerá. Sú tu vynikajúce možnosti pre hubárov, poľovníkov a rybárov.
Zrúcanina hradu Gymes sa nachádza na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m) na južnom svahu pohoria Tribeč. Hrad tak vytvára úžasnú dominantu celého Požitavia a východného Ponitria. Hrad dal postaviť pravdepodobne v roku 1253-1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Od 15. storočia hrad obývala rodina Forgáchovcov. Za ich éry prešiel hrad rozsiahlou výstavbou. Hrad bol opustený v polovici 19. storočia.

"Zelená živá mapa sveta" - asi takto by sa dal charakterizovať prekrásny park rozprestierajúci sa v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu vyše 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Charakteristickou črtou parku je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach sveta.
Dominantu tohto chráneného areálu tvorí romantický kaštieľ z roku 1894 s charakteristickou vežou z roku 1905.
Arborétum založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. Podarilo sa mu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky.
V súčasnosti, svojou plochou 67 ha a rozsahom svojej unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí arborétum k najväčším v strednej Európe.

Zubria obora sa nachádza na sever od obce Lovce, asi 10 kilometrov od Topoľčianok, bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane Zubra hôrneho pred vyhynutím, pretože v čase jej vzniku žilo na celom svete iba 150 jedincov tohto druhu. Celý objekt zvernice bol dimenzovaný pre 12 zubrov. Zubrom sa vo zvernici darilo, takže už o niekoľko rokov od vzniku zvernice bolo odchovaných viac ako 120 jedincov. Nadpočetné jedince boli dodávané do zoologických záhrad, rôznych parkov, a súkromných chovov. V roku 1964 bol celý objekt pre chov zubrov vyhlásený za chránenú študijnú plochu.
Zubor je najväčší európsky cicavec. Dosahuje dĺžku 2,7 m, výšku 1,9 m. Býk môže dosiahnuť hmotnosť až 1500 kg. Zubor sa môže dožiť až 30 rokov, ale priemerný vek dosahuje 20 rokov. Pohlavne dospieva v 3. roku života, telesne v 8. až 10. roku. Párenie zubrov prebieha v mesiacoch august až september. Zubrica rodí prevažne jedno mláďa. Podľa medzinárodnej dohody o chove zubra sú všetky zubry narodené na Slovensku pomenované menami, ktoré začínajú slabikou Si – napr. Sibirka, Sivko, Silan, Silvo atď.

Topoľčianky ležia v údolí riečky Žitavy, asi 5 km na sever od Zlatých Moraviec. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1293. Kaštieľ v Topoľčiankach je národnou kultúrnou pamiatkou. Okolo kaštieľa sa rozlieha anglický park s poľovníckym zámočkom. Na dlhoročnú tradíciu výroby vína nadväzujú tunajšie Vinárske závody. Novodobou tradíciou je pestovanie šampiňónov. Topoľčiansky národný žrebčín patrí na prvé miesto v histórii chovu a šľachtenia plemien koní na Slovensku.